Novodobý fenomén menom MONTESSORI

Neviem čo je Montessori, som zlá matka?

Samozrejme, že ja viem, čo je „montessori“ a samozrejme, že nie som zlá matka. Žiadna matka totiž nie je zlá, hlavne nie tá, ktorá o tom pochybuje:).

Tak ale ja viem o „montessori“ hlavne preto, že som pedagogička a Mária Montessori bola súčasťou môjho štúdia.  Aby sme teda išli po poriadku. Montessori sa teda volá po Márii Montessori.

Tá bola talianskou lekárkou konkrétne psychiatričkou a zakladateľkou predškolskej výchovy, ktorá fungovala na princípe akéhosi individuálneho prístupu. Na psychiatrii sledovala detí a usúdila, že aj postihnuté deti sú vzdelávateľné, avšak dôležité sú postupy a pomôcky, ktoré sú pri tom použité. Svoju kariéru lekárky ukončila a stala sa z nej pedagogička, ktorá postupne praktiky skúšané na postihnutých deťoch začleňovala aj do edukačného procesu tých zdravých. V roku 1907 otvorila prvú materskú školu, založenú na princípe činností z praktického života. Bola to nesmierne múdra žena a so všetkým čo je hlásané v Montessori pedagogike sa moja maličkosť stotožňuje na 100%. 
Tak a prečo to píšem. Mária Montessori svojou pedagogikou a svojou činnosťou v oblasti predškolskej pedagogiky priniesla revolučný postoj k dieťaťu. Podporovala jeho vývoj vo všetkých oblastiach, prízvukovala dôležitosť počúvania dieťaťa, jeho chválenie a naopak zatracovala nadávanie a krik na dieťa. Z Montessori pedagogiky je zjavné, že ak rodič ide cestou rozumnej výchovy a dieťa berie ako seberovnú bytosť, kladie dôraz na vysvetľovanie a zapája ho do bežných činností v domácnosti, tak už aj  to sa približuje práve Montessori pedagogike. 
Nie je na mieste myslieť si, že rodič, ktorí používa „montessori“ hračky a pomôcky je automaticky familiárne povedané „MONTERODIČ“, on len využíva vo svojej výchove prvky „montessori“ pedagogiky. Dôležité je však okrem týchto pomôcok pedagogiku Márie Montessori zahŕňať vo všetkých denných činnostiach. A práve to robia tí najobyčajnejší rodičia a tí, ktorí nepovažujú za dôležité to či ich dieťa chodí v 4 mesiacoch na 3 „montessori“ krúžky. Paradoxne práve tí si myslia, že „montessori“ k životu nepotrebujú a ani nevedia ako veľmi túto výchovu používajú. 

V dnešnom online svete, keď na nás z každej strany vykukujú „montessori“ aktivity sú možno niektorí rodičia frustrovaní z toho, že oni svojim deťom nevedia zabezpečiť kvalitné drevené hračky, montessori pomôcky a nemôžu ich zobrať na „montessori“ krúžky rôzneho charakteru. Aj vy rodičia svoju výchovu podľa vzoru Márie Montessori môžete vykonávať a to aj bez toho a veľakrát ju vykonávate a ani o nej neviete. Treba si totiž uvedomiť, že nie sú dôležité drahé hračky ani zapísanie detí do krúžkov pred dovŕšením 8 mesiacov, dokonca ani to či ide vaše dieťa do „montessori“ škôlky, kde sa bude k tomu všetkému ešte aj viesť edukačný proces vo francúžtine, ak materská škola nedisponuje  kvalitnými pedagógmi. Dieťa toho môže z praktického života paradoxne pochytiť viac v bežnej dedinskej škôlke. Samozrejme, aby som to uviedla na pravú mieru. Je veľký rozdiel navštevovať kvalitnú materskú školu , ktorá vedie svoj edukačný proces podľa vzoru Márie Montessori na vysoko kvalitnej úrovni a je rozdiel navštevovať materskú školu, ktorá v názve síce disponuje pojmom MONTESSORI, ale jej primárnym cieľom je zisk.  R.

19 prikázaní Márie Montessori:

1. Deti sa učia tomu, čo ich obklopuje.

2. Ak je dieťa často kritizované, učí sa odsudzovať.

3. Ak je dieťa často chválené, učí sa hodnotiť.

4. Ak vída agresivitu, učí sa biť.

5. Ak sa zaobchádza s dieťaťom poctivo, učí sa spravodlivosti.

6. Ak sa dieťaťu často smejú, učí sa nesmelosti.

7. Ak dieťa žije s pocitom bezpečia, učí sa veriť.

8. Ak sa dieťaťu často nadáva, učí sa cítiť previnilo.

9. Ak dieťaťu často dávate za pravdu, učí sa mať k sebe dobrý vzťah.

10. Ak prejavujete voči dieťaťu často svoju zhovievavosť, naučí sa byť trpezlivé.

11. Ak budete dieťa často povzbudzovať, získa sebadôveru.

12. Ak žije dieťa v priateľskej atmosfére a cíti sa potrebné, naučí sa v tomto svete nachádzať lásku.

13. Nehovorte o dieťati škaredo či už je prítomné alebo nie.

14. Sústreďte sa na rozvoj toho dobrého u dieťaťa, aby mu pre to zlé nezostalo miesto.

15. Vždy počúvajte a odpovedajte dieťaťu, ktoré na vás hovorí.

16. Vážte si dieťaťa, ktoré urobilo chybu a dokáže ju hneď alebo o niečo neskôr napraviť.

17. Buďte pripravení pomôcť dieťaťu, ktoré hľadá a snažte sa byť neviditeľní tým deťom, ktoré už našli.

18. Pomáhajte dieťaťu osvojiť si to, čo si neosvojilo skôr. Pomáhajte mu a naplňte pritom okolie starostlivosťou, tichom a láskou.

19. Pokiaľ jednáte s dieťaťom, dodržujte vždy tie najlepšie spôsoby– dávajte mu to najlepšie, čo je vo vás samých.