Na stiahnutie

VZDELÁVANIE PREDŠKOLSKÝCH PEDAGÓGOV V HISTORICKOM, SÚČASNOM A BUDÚCOM KONTEXTE

Učiteľstvo ako osobitné povolanie začalo vznikať už v otrokárskej spoločnosti. Najmä v období rímskeho cisárstva, kedy sa školy stávali významným nástrojom impéria, plnili učitelia dôležitú funkciu pri upevňovaní rímskeho otrokárskeho štátu. Preto ich do funkcie ustanovoval osobitný cisársky inšpektorát. Za feudalizmu bolo školstvo v Európe výhradnou doménou cirkvi, vyučovali na školách mnísi a kňazi. Až keď sa sieť latinských škôl a medzi nimi aj mestských škôl rozšírila, na vyučovaní sa podieľali čoraz viac aj takí, ktorým bolo učiteľské povolanie hlavným zamestnaním.

            Vzdelávanie predškolských učiteľov na Slovensku delíme do niekoľkých etáp. Do roku 1939 sa učitelia predškolskej výchovy (detské opatrovne, stále detské útulky a letné detské útulky) vzdelávali podľa zákonného ustanovenia z roku 1891 – učiteľky týchto zriadení sa vzdelávali v dvojročných osobitných ústavoch.

            Počas druhej svetovej vojny sa učiteľské ústavy zmenili na učiteľské akadémie. Tie boli päťročné a končili maturitou. Zriaďovali sa pri nich cvičné školy a učiteľské ústavy pre vzdelávanie predškolských pedagógov, ktoré ostali dvojročné.

            V roku 1945  bola vyslovená požiadavka vysokoškolského vzdelávania učiteľov. Prezident republiky vydal dekrét, podľa ktorého každá univerzita mala zriadiť pedagogickú fakultu. Na týchto fakultách mali učitelia materských škôl absolvovať štyri semestre.

            V roku 1953  pedagogické fakulty zanikli a novým zákonom sa uskutočnila prestavba školského systému. Vzdelávanie učiteliek materských škôl sa podľa toho zákona realizovalo v trojročných pedagogických školách. Po ukončení štúdia absolventky vykonávali povinnú ročnú riadenú prax v MŠ.

            V roku 1989 a následnom vytvorení samostatnej Slovenskej republiky nastali v školstve zmeny. Učiteľky pre materské školy sa vzdelávali podobne ako dovtedy – na stredných pedagogických školách, názov sa zmenil v júli 1996 – na „pedagogická a sociálna akadémia“. Štúdium je štvorročné – končiace maturitou. V súčasnosti sa na pedagogických fakultách študuje odbor predškolská pedagogika a elementárna pedagogika (prvý stupeň) a odbor predškolská pedagogika (druhý stupeň), ktorá v súlade s kritériami Európskej únie poskytuje učiteľkám materských škôl vysokoškolské štúdium (trojročné + dvojročné).

Kontinuálne vzdelávanie pedagógov

            Zákon 317/2009 definuje kontinuálne vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania. Je to sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí s cieľom udržovania, obnovovania, zdokonaľovania, rozširovania a doplňovania profesijných kompetencií učiteľa. Kontinuálne vzdelávanie sa delí na:

  • adaptačné vzdelávanie
    • absolvuje ho začínajúci učiteľ
    • cieľom je získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon činností samostatného pedagóga
    • ukončuje sa záverečným pohovorom a otvorenou hodinou pred trojčlennou skúšobnou komisiou
  • aktualizačné vzdelávanie
    •  cieľom je udržanie si kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogickej činnosti alebo príprava na vykonanie atestácie
    •  ukončuje sa záverečnou prezentáciou buď pred účastníkmi a lektormi vzdelávania alebo pred trojčlennou komisiou
  • inovačné vzdelávanie
    •  cieľom je zdokonaľovanie kompetencií potrebných na štandardný výkon pedagogickej činnosti
    •  ukončuje sa záverečnou prezentáciou a pohovorom pred trojčlennou komisiou
  • špecializačné vzdelávanie
    • cieľom je získanie kompetencií potrebných na výkon špecializovaných činností
    • ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou pred trojčlennou komisiou
  • funkčné vzdelávanie
    • cieľom je získanie kompetencií potrebných na výkon riadiacich činností
    • ukončuje sa obhajobou záverečnej práce a záverečnou skúškou pred trojčlennou komisiou
  • kvalifikačné vzdelávanie
    •  cieľom je získanie kompetencií potrebných na vyučovanie odborného predmetu

Atestácia

            Atestácia je overenie získaných kompetencií pedagóga, ktoré pedagóg získal počas kontinuálneho vzdelávania, sebavzdelávania a praxou. Atestáciu tvorí obhajoba písomnej atestačnej práce a atestačná skúška. Atestáciou pedagóg získava vyšší kariérny stupeň.

KOMPETENCIE PREDŠKOLSKÉHO PEDAGÓGA

            Učiteľ v materskej škole ako jeden zo základných činiteľov edukačného procesu je spoluzodpovedný za jeho organizovanie a realizáciu. Aby mohol realizovať všetky ciele a očakávania viazané na túto profesiu, má disponovať určitou úrovňou poznatkov, vedomostí a zručností, určitými pedagogickými kompetenciami.

            Helus definuje kompetenciu ako zdatnosti učiteľa poradiť si s úlohami a problémami, ktorých zvládaním a riešením v konkrétnych situáciách sa edukačný proces vyvíja v prospech osobnosti dieťaťa. Podľa Turka ide o určité spôsobilosti a zručnosti efektívne vykonávať činnosti typické pre povolanie, ktoré sa získavajú spravidla vzdelávaním a zdokonaľujú sa praxou.

Medzi pedagogické kompetencie učiteľa MŠ Kikušová a Kostrub zaradzujú:

  • poznatkové (kognitívne) kompetencie – získať komplexný systém poznatkov o edukácií, jej prostriedkoch a realizácií
  • organizačno-profesijné kompetencie
    •  kompetencia plánovať, projektovať a programovať proces edukácie
    •  kompetencia organizovať proces edukácie
    •  kompetencia diagnostikovať proces edukácie
    •  kompetencia dokumentovať edukáciu
  • subjektívno-hodnotiace kompetencie – schopnosť hodnotiť kvalitu vlastného výkonu profesie
  • komunikačné kompetencie – schopnosť porozumieť jazykovému prejavu detí
  • kooperatívne kompetencie – schopnosť komunikovať, radiť sa, konzultovať s rodičmi, kolektívom učiteľov, odborníkmi
  • kompetencia (spolu)uskutočňovať pedagogický výskum a spolupodieľať sa tak na rozvoji predškolskej pedagogiky ako vedy

Podľa Petláka má mať učiteľ tieto kompetencie:

  • personálne
  • pedagogické  
  • psychologické                       
  • didaktické      
  • praktické                    
  • kreatívne                    
  • komunikatívne                      
  • informačné

Helus uvádza tieto kompetencie:

  • odborno-predmetové = základy vyučovacích predmetov
  • psychologické = rešpektovať individualitu žiakov (vek, možnosti rozvoja, záujmy, hodnoty)
  • pedagogicko-didaktické = aby vyučovanie rozvíjalo myslenie žiaka – tvorba názorov, diskusia
  • komunikatívne = vzťah učiteľ – žiak = klíma, spolupráca
  • riadiace = plniť záujmy obce a školy – žiaci spoznávajú okolie a reálny život v obci
  • poradenské a konzultačné = vzťah s rodičmi (nadanie detí, handicapy)
  • plánovacie = tvorba programov pre napredovanie

SEBAREFLEXIA PRÁCE PEDAGÓGA

            Švec zaradzuje sebareflexiu medzi kompetencie predškolského pedagóga. Sebareflexia je prehodnocovanie vlastnej práce a využívanie týchto poznatkom pri zdokonaľovaní svojej práce.

Pri sebareflexii postupujeme cez štyri štádiá:

  1. konkrétna skúsenosť
  2. reflexná skúsenosť – učiteľ posudzuje svoju činnosť a činnosť detí v nej, teda posudzuje jej efektívnosť
  3. abstraktná konceptualizácia – tu nastáva vnútorný dialóg učiteľa, učiteľ spája poznatky o skúsenosti
  4. plán aktívneho experimentovania – na základe skúsenosti plánuje ďalší postup edukačného procesu

Metódytechniky sebareflexie:

  • dotazník
  • pozorovanie – externý pozorovateľ, ktorý s učiteľovi dá spätnú väzbu
  • prípravy na činnosť – do nich sa zaznamenávajú úspechy a nedostatky činností
  • pedagogický denník – učiteľ si vedie denník, v ktorom zaznamenáva efektívnosť edukácie

Funkcie sebareflexie:

  • poznávacia – učiteľ si uvedomuje, aké má problémy a ako ich riešiť
  • spätnoväzbová – reakcie žiakov a kolektívu na zásahy učiteľa
  • rozvíjajúca – učiteľ hľadá námety na sebazdokonalenie
  • preventívna – učiteľ predchádza zlým návykom v budúcnosti
  • relaxačná – učiteľ opisuje nielen neúspechy, ale aj úspechy, čo a pozitívne vplýva na jeho psychiku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *