Na stiahnutie

HRA V TEORETICKOM A PRAKTICKOM KONTEXTE

Terminologický a výkladový slovník predškolskej pedagogiky definuje hru ako druh činnosti, ktorý poskytuje zábavu, rozptýlenie, veselosť a uspokojenie. Je to spontánna činnosť, ktorá prináša radosť a je slobodným sebauplatnením človeka. Hra má veľký význam pre vnútorný a i spoločenský život dieťaťa. Je príťažlivá, pretože uspokojuje množstvo potrieb – senzorickú, kognitívnu, emocionálnu, potrebu sebautvárania a iné. Hra predstavuje zvláštnu funkciu ľudskej fantázie a križuje vedomé a nevedomé procesy, má komplexný charakter.

Odborníci sa snažia vymedziť isté charakteristiky, ktoré by hru odlišovali od ostatných činností. Borecký (1982) považuje za podstatné črty, ktoré určujú štruktúru hry, týchto sedem charakteristík:

  1. Hranie je zmysluplné, ide o vnútorný zmysel, ktorý sa vyvíja v priebehu hry a konečnú podobu nadobúda až na jej vrchole.
  2. Hra je samoúčelná, čiže má svoj cieľ a zmysel sama v sebe.
  3. Hra dáva pocit slobody.
  4. Hra je charakteristickým fenoménom hrového zdrojovania, čiže sa odohráva v imaginárnom, ale zároveň aj skutočnom prostredí.
  5. V hre sa plne prežíva špecifický čas hry.
  6. Hranice priestoru sa neprežívajú ako obmedzenie.
  7. Pravidlá hry nie sú nevyhnutnou podmienkou, neobmedzujú hru, ale ju umožňujú.

Hra zahŕňa vzťah k skutočnosti. Na jednej strane sa od nej odkláňa (slovíčka ako, akoby), človek sa dostáva do vlastného sveta. Na strane druhej znamená hra priblíženie k skutočnosti tým, že človek predstavuje a prijíma určitú rolu. Hra nie je ľubovoľnou činnosťou, má svoj poriadok. Prebieha v určitom čase a vymedzenom priestore, má pravidlá, obsahuje prvky napätia a uvoľnenia.

Psychologický význam hry vychádza zo skutočnosti, že dieťa nie je v rôznych etapách života tak vyspelé, aby dokázalo zvládať rôzne situácie vo svojom okolí. K ich zvládnutiu a porozumeniu svetu, v ktorom žije, využíva hry, v ktorých rieši problémy reálneho života v simulovaných podmienkach. Psychológia triedi hry na nepodmienene reflexné (intuitívne), senzomotorické, intelektuálnekolektívne.

Pedagogický význam hry vychádza z rozvoja všetkých stránok detskej osobnosti, ktorý nastáva práve počas hry. Je dôležitá pre všestrannú a harmonickú výchovu, ktorú chápeme a uskutočňujeme ako jednotu telesnej, rozumovej, mravnej, pracovnej a estetickej výchovy. Pedagogikasa pri klasifikácii hier opiera o dve veľké skupiny hier: tvorivé hry hry s pravidlami.

Tvorivé hry sú hry spontánne, pri ktorých si dieťa samé volí námet aj priebeh hry. Ich hlavným obsahom je vzťah k materiálnemu svetu. Zahŕňajú hry:

  • manipulačné (predmetové) – dieťa manipuluje s predmetmi, ktoré ho obklopujú, rozvíja svoje zmysly a poznáva vlastnosti predmetov
  • námetové (úlohové) – dieťa prijíma známu sociálnu rolu dospelého, napodobňuje jeho činnosť a vzťahy medzi ľuďmi
  • dramatizujúce (snové) – dieťa vo svojej fantázii vytvára príbehy, postavy, hovorí s vymyslenou postavou
  • konštruktívne – dieťa zámerne manipuluje s prirodzeným alebo umelým materiálom, predmetmi a pomôckami, ktoré pripomínajú skutočnosť svojim vzhľadom alebo funkciou

Hry s pravidlami nadväzujú na tvorivé hry. Ich hlavným obsahom je správanie sa vo vzťahu k ostatným hráčom. Zahŕňajú v sebe hry:

  • pohybové – napr. naháňačky, loptové hry, hudobno-pohybové hry
  • intelektuálne (didaktické) – do popredia vystupuje pedagogický zámer a rozvíjajú sa predovšetkým rozumové schopnosti, napr. skladačky orgiami, stolové hry

Podhájecká definuje ďalšiu kategóriu hier – edukačné hry. Tieto hry obsahujú edukačný zámer, teda majú taký obsah, ktorým sa plnia edukačné ciele. Zo všetkých typov hier tieto znaky spĺňajú hry didaktické, no nemožno povedať, aby edukačnými hrami boli len didaktické hry. Edukačné hry sú cieľavedomé, organizované, vedené a spätne vyhodnocované edukačné aktivity. Tieto hry umožňujú spájať spontánnu detskú činnosť s cieľavedomou prácou a učením.

KOMPETENCIE DIEŤAŤA, KOMPETENCIE DIEŤAŤA V HROVÝCH AKTIVITÁCH

            Ak má hra správny obsah a priebeh, je dôležitým prostriedkom výchovy detí. Hrou pôsobíme na ich všestranný rozvoj, získavajú ňou kompetencie. Kompetencie dieťaťa predškolského veku sú definované v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Sú rozdelené do siedmych oblastí:

Kompetencie podľa ŠVP Kompetencie v hrových aktivitách
psychomotorické ♥ Hrou sa rozvíjajú samozrejme psychomotorické kompetencie. Nemusí pri tom ísť vyslovene o pohybové hry. Psychomotorika sa rozvíja aj pri konštruktívnych a manipulačných hrách, nakoľko dieťa manipuluje s predmetmi. ♥
osobnostné Hrou sa dá viesť aj k mravnej výchove, ak sa v hre odrážajú kladné vzťahy medzi ľuďmi, ich vzťah k práci, prírode a spoločnosti. Deti sa pri nich učia sebaovládaniu, dodržiavaniu pravidiel, privykajú si čestne konať.
sociálne Hrou sa rozvíja aj spoločenskosť detí. Hra deti spája – ak sa hrajú s rovnakými hračkami alebo majú rovnaký námet, môže (ale nemusí) ísť súhru. Začína sa hrou vo dvojiciach, kde sa vytvárajú prvé sociálne vzťahy.
komunikatívne ♥ Komunikatívnosť sa rozvíja takisto, najmä pri spoločenských hrách, kde si hráči medzi sebou vymieňajú informácie verbálne. ♥
kognitívne Hra vyvoláva u detí hlbší záujem o skutočnosť, pretože vznikajúce problémy ich nútia, aby presnejšie pozorovali a rozmýšľali. Deti si v hre upevňujú aj svoje poznatky o živote, o prostredí.
učebné Hrou sa rozvíjajú vedomosti detí, naskytá sa možnosť ich využívať a preverovať. Spojenie myslenia, reči a činnosti v hre má veľký význam pre rozvoj poznania.
informačné ♥ Kompetencie uzatvárajú informačné kompetencie, ktoré sa môžu rozvíjať najmä v námetových hrách – televízne kvízy, v ktorých deti vyhľadávajú informácie svojpomocne. ♥

HRAČKA AKO INTEGRÁLNA SÚČASŤ HRY V EDUKAČNOM PROCESE

            Väčšina hier potrebuje materiálny podnet – hmotný predmet – hračku. Hračka je prvou materiálnou hodnotou, ktorú môže dieťa používať samostatne a podľa vlastného uváženia. Pomáha dieťaťu utvárať podmienky pre hru a tak presnejšie odrážať skutočnosť, v ktorej žije. Hračka nie je symbolom a zároveň nie je ani názornou pomôckou. Nemusí podrobne znázorňovať skutočný predmet – odráža typické znaky svojho vzoru. Dieťa oživuje hračku podľa zážitkov, ktoré mu pripomína. Hračka dostáva svoju pravú funkciu až vtedy, keď sa dieťa s ňou hrá. Čím viac obmien umožňuje hračka v hre a čím častejšie ju dieťa  môže uplatniť v rozličných situáciách, tým je zaujímavejšia. Hra s dobrou hračkou podnecuje fantáziu a tvorivé myslenie, podporuje telesný rozvoj a pripravuje na spoločný život s ostatnými ľuďmi.

Požiadavky na hračku
hygienické Hračka nemá mať ostré hrany, ani špicaté hroty. Povrch hračky má byť hladký, spojenie jednotlivých častí pevné a hračka má byť vymaľovaná neškodnou farbou. Výrobný materiál má mať také vlastnosti, aby sa hračka dala dobre čistiť a dezinfikovať.
pedagogické Z pedagogického hľadiska obstojí taká hračka, ktorá sprostredkúva správne poznatky, tematikou zodpovedá súčasnosti a uspokojuje dieťa námetom. Taká, ktorá budí záujem o okolitý svet, dá sa rozlične využívať, uspokojuje túžbu dieťaťa po aktívnej činnosti, podnecuje tvorivosť a povzbudzuje ku kolektívnym hrám.
estetické Z estetickej stránky musí hračka upútať dieťa zaujímavým tvarom a farbou, aby vychovávala vkus, cit pre krásu a pomáhala dieťaťu poznávať svet.

Výber hračiek:

Pri námetových hrách deťom sprostredkúvame námetové hračky, ktoré zobrazujú postavy (bábiky, zvieratká); dopravné prostriedky (vozíky, vláčiky, autá, lode); zariadenie (kočíky, nábytok, izbičky, kuchynky); súbory hračiek s námetom (mesto, les, ZOO, hospodárstvo). Dramatizujúce hry  využívajú divadielka, prstové bábky. Konštruktívne hry podporujú rôzne druhy stavebníc a tiež prírodný materiál (piesok, kamene). Pri didaktických hrách sa využívajú pexesá, či dominá. Pohybové hry zas využívajú lopty, švihadlá, či kuželky.

Z pohľadu vekových rozdielov je potrebné zabezpečiť iné hračky mladším deťom a iné starším deťom. Mladšie deti potrebujú hračky, ktoré prispievajú k rozvoju pohybových schopností, zdokonaľujú a koordinujú ich. Stavebnice sú menších rozmerov, obsahujú len pár prvkov, spôsob konštrukcie je jednoduchý. Pre tento vek sú vhodné až tri zábavné alebo mechanické hračky, napr. mechanické pohyblivé zvieratká. Výber hračiek pre staršie deti je náročnejší. Tieto deti sa v hre už usilujú zobraziť skutočnosť, preto potrebujú rôzne hračky – nielen jednotlivé, ale aj súbory (nábytok, domáce zvieratá). Staršie deti majú záujem o kolektívne hry, teda potrebujú hračky, ktoré to podporujú, napr. väčšie stavebnice, ktoré charakterizuje rozličný tvar, veľkosť, počet prvkov a zložitejší spôsob konštrukcie.

IMPLEMENTÁCIA HRY DO EDUKAČNÉHO PROCESU V MATERSKEJ ŠKOLE

            Hry začleňujeme do všetkých organizačných foriem denného poriadku, do všetkých aktivít po celý deň. Zaraďujeme ich do programu hier a činností, v zamestnaniach, pri vychádzkach, pobyte vonku, v popoludňajších záujmových činnostiach. Ich prostredníctvom plníme mnohé edukačné úlohy.

Mišurcová, Fišer, Fixl – Hra a hračka v živote dieťaťa. SPN, 1980.

Bartušková a kol. – Pedagogika predškolského veku. SPN, 1977.

Opravilová – Dieťa sa hrá a spoznáva svet. SPN, 1988.

Podhájecká a kol. – Edukačnými hrami poznávame svet. 2006.

Trubíniová a kol. – Predškolská pedagogika – Terminologický a výkladový slovník. PF KU v Ružomberku, 2007.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *